|
||||||||||||||||||||||||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||||||||||||||||||||
|
Zápis mesta medzi najvýznamnejšie pamiatky sveta priniesol nový impulz pre jeho cieľavedomú a systematickú obnovu, dal podnet na rozvoj ekonomických aktivít, na rozvoj kultúry a školstva. Napriek ukončeniu banskej činnosti pribudli nové zariadenia cestovného ruchu, hotely, penzióny, reštaurácie, pribudli zrekonštruované architektonické pamiatky, začala sa koncepčná obnova unikátneho vodohospodárskeho systému, do mesta sa vrátilo vysoké školstvo a do zabudnutia neupadli ani slávne akademické a banícke tradície. Historické dokumenty hovoria o tom, že Banská Štiavnica sa stala mestom za vlády kráľa Bela IV. v prvej polovici 13. storočia. Predpokladá sa, že to bolo v roku 1238 – vtedy bolo Banskej Štiavnici udelené mestské právo. Kráľ vo svojej listine udelil rôzne slobody a výsady mešťanom, určil pravidlá života v meste a súčasne limitoval tresty za porušovanie týchto pravidiel. Mestské právo obsahovalo ustanovenia o osobnej slobode, o ochrane života a zdravia obyvateľov mesta, o ochrane súkromného majetku, pravidlá voľby richtára, ustanovenia o správnosti a kontrole správnosti používaných mier a váh, o náboženskej slobode atď. Súčasťou mestského práva boli i nariadenia týkajúce sa trestania vrahov, zlodejov, falošných hráčov a čarodejníc. Represívne opatrenia mali rôzny stupeň tvrdosti, a to počínajúc zaplatením peňažnej pokuty, cez väzenie, vypovedanie z mesta, mučenie, až po smrteľné tresty. Hrdelný trest sa vykonával sťatím, čarodejnice verejne upaľovali. K tým pozoruhodnejším patrili i tresty za porušovanie kresťanských náboženských prikázaní – mali podobu povinnej púte do Santiaga de Compostele a do Ríma. Previnilci tak cestovali za pokáním do významných cirkevných stredísk, ktoré zhodou okolností v súčasnosti patria tiež k svetovému kultúrnemu dedičstvu. K formovaniu Banskej Štiavnice ako mesta významnou mierou prispelo i banské právo. Týkalo sa určenia pravidiel a podmienok pre ťažbu rúd a činnosť v podzemí. Obsahovalo ustanovenia o získavaní dobývacích priestorov, ich prepožičiavaní, o vykonávaní podzemných prieskumov, o pokusnom dobývaní, banských mierach, o stretávaní sa banských štôlní, ale i o stavbách súvisiacich s baníctvom a ich výstavbe na cudzích pozemkoch. K nesporne zaujímavým ustanoveniam banskoštiavnického banského práva patrí výslovný zákaz exekúcie podnikateľského banského majetku pre dlhy jeho majiteľa. Na základe mestského a banského práva, ktorého dôsledkom bolo aj sformovanie sociálne vyspelého prostredia, stala sa Banská Štiavnica najvýznamnejším stredovekým banským mestom v strednej Európe. Stavebný, hospodársky, kultúrny a sociálny rozvoj Banskej Štiavnice je neoddeliteľne spojený s prosperitou a úpadkom ťažby. Pôvodné drevené objekty boli nahradzované kamennými murovanými stavbami a sídlo sa vzhľadom na stiesnené pomery v centre začalo rozrastať na okolité svahy. K osobitostiam mesta patrí budovanie a činnosť banských prevádzok priamo v jeho obytnej časti. Tento vývoj dal Banskej Štiavnici výnimočný urbanistický výraz, a aj preto ju dnes možno uvádzať ako príklad jedinečnej symbiózy urbanizovaného a prírodného prostredia. |
