|
||||||||||||||||||||||||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||||||||||||||||||||
|
Od polovice 15. storočia začalo mesto významne meniť svoju podobu, a to hlavne v dôsledku nástupu hospodárskej prosperity. Nové technické objavy, stupeň znalostí a zvýšenie účinnosti geologických prieskumov významne podporili rast efektívnosti banského podnikania – v Banskej Štiavnici pribúdali nové stavebné objekty, presadzovala sa originálnosť i vysoká úroveň umeleckého a remeselného spracovania jednotlivých stavieb. Celková rozloha mesta s vysokým počtom sakrálnych a svetských budov, ich architektonické a technicko-umelecké zvládnutie v náročnom prírodnom prostredí zaradili v tomto období Banskú Štiavnicu nielen medzi najväčšie, ale i najpozoruhodnejšie mestá Uhorska. Hospodársku, sociálnu a kultúrnu konjunktúru ukončilo nebezpečenstvo tureckých vpádov, ako i náboženské nepokoje. Pokles prosperity viedol k masovému predaju a opúšťaniu banských prevádzok a k odchodu podnikateľov do stabilnejších oblastí. Obyvatelia, ktorí sa rozhodli v meste zostať i napriek nebezpečenstvu a zhoršeným podnikateľským podmienkam, začali budovať systém obranného protitureckého opevnenia podľa projektov talianskeho architekta Pietra Ferrabosca. Výsledkom bol dômyselný obranný systém, centrom ktorého sa stal farský kostol prestavaný na pevnosť. K architektúre mesta pribudlo opevnenie, mestské brány a pozorovateľne. Do súčasnej doby sa z obranného systému zachovali významné dominanty – Starý a Nový Zámok a Piarska brána. Napriek vojenským hrozbám a klesajúcej prosperite baní sa rozvoj mesta nezastavil. Došlo k prestavbe mnohých meštianskych domov, pričom sa angažovali hlavne talianski architekti. Do kraja priniesli pôsobivú krásu renesančného slohu a vďaka ich majstrovstvu boli mnohé objekty prestavané veľmi citlivo, s plným akceptovaním náročného banskoštiavnického terénu. V 17. storočí pribudla v centre mesta ďalšia dominantná stavba – Klopačka. Nad jej vchodom vytesali majstri kamenári reliéf so symbolom bratskej pokladnice a s vyznačeným rokom výstavby – 1681. Vo veži zaujímavej stavby stálo drevené klopacie zariadenie obsluhované správcom. Týmto zariadením baníkov zvolávali do práce, vyhlasoval sa poplach pri banských nešťastiach a živelných pohromách. Zvuk klopačky sa však ozýval i pri vítaní vzácnych návštev, pri baníckych pohreboch a iných významných udalostiach. Každá udalosť mala osobitný rytmus klopania. Koniec 17. storočia poznamenal ďalší úpadok banskej ťažby. Dôvodom krízy bol pokles rentability ťaženia rúd. Narastajúca hĺbka šácht, ktoré sa dostávali pod úroveň odvodňovacích dedičných štôlní, viedla k zatápaniu baní. Dostupná dobová technika na odčerpávanie banských vôd nepostačovala. Extenzívny spôsob riešenia problému viedol k tomu, že náklady na ťažbu prevyšovali dosiahnuté príjmy, a tak banskí podnikatelia začali opäť svoje podniky zatvárať. Hlavnou úlohou odborníkov v tom období bolo nájsť efektívny zdroj energie, ktorý by nahradil používané čerpacie mechanizmy poháňané zvieracou a ľudskou silou. |
