|
||||||||||||||||||||||||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||||||||||||||||||||
|
Nezanedbateľná je tiež skutočnosť, že zdrojom zvieracej pracovnej sily boli kone, a tieto sa vplyvom vtedajších vojnových udalostí stali nedostupné alebo príliš drahé. Opakované znižovanie miezd baníkov a ich nepravidelné vyplácanie vyvolalo v meste sociálne nepokoje. Aj keď Maximiliánov banský poriadok z roku 1570 nariaďoval odpracovať týždenne päť a pol zmeny o dĺžke 8 hodín, banskí podnikatelia tento poriadok nedodržiavali a vyžadovali dennú prácu v rozsahu 12 – 16 hodín. Neľudský pracovný režim viedol k prudkému nárastu úmrtnosti baníkov, čo sa začalo prejavovať v nedostatku produktívnej pracovnej sily. Krízovým stavom baní v meste sa niekoľkokrát opakovane zaoberala i Dvorská komora vo Viedni, a tá nakoniec rozhodla bane v Banskej Štiavnici a okolí zavrieť a opustiť. Proti tomuto rozhodnutiu vystúpil banský odborník a staviteľ M. K. Hell a vypracoval originálny plán záchrany banskoštiavnického baníctva. Plán, ktorý Dvorská komora prijala s nedôverou, sa dostal až na stôl vtedajšieho cisára Karola VI. Panovníka plán zaujal, a preto nariadil rozhodnutie Dvorskej komory zmeniť a plán zrealizovať. Hellov plán bol postavený na originálnej myšlienke vybudovania systému vodných nádrží. Nahromadená voda mala byť tým hľadaným energetickým zdrojom, ktorý by umožnil vyčerpať vodu zo zatopených baní, a tak obnoviť ťažbu. Unikátnosť plánu spočívala predovšetkým v tom, že sa mal zrealizovať v prostredí s absenciou vodných tokov a iných povrchových zásob vody. Jej zdrojom mali byť prírodné zrážky, predovšetkým jesenné dažde a topiace sa snehy. Takto bolo v Banskej Štiavnici a jej okolí vybudovaných viac ako šesťdesiat vodných nádrží a k tomu sedem čerpacích zariadení s kývavým pákovým prevodom. Tento obdivuhodný technický systém dokázal v krátkom čase vyčerpať všetku vodu zo zatopených baní a umožnil obnoviť banskú ťažbu. Po mnoho ďalších desaťročí udržiaval prevádzkyschopnosť baní i po prenikaní banskej činnosti do stále väčších a väčších hĺbok. Energia naakumulovaná v banskoštiavnických vodných nádržiach – tajchoch sa tak stala na dlhú dobu základom hospodárskej prosperity mesta. Poháňala banské, úpravnícke a hutnícke zariadenia a v menšej miere slúžila i na pohon mlynov a hámrov. Najvýznamnejšia časť vodohospodárskeho systému bola vybudovaná v okolí terajšej obce Štiavnické Bane. Tajchy z tejto časti systému zadržiavali viac ako polovicu objemu všetkej nahromadenej vody a svojou sieťou zberných a náhonných jarkov, vodným štôlňami a celkovým energetickým potenciálom sa rozhodujúcou mierou podieľali na chode a prevádzke vtedajšieho banskoštiavnického baníctva. Najväčšou nádržou v celom systéme je tajch Počúvadlo, ktorý má rozlohu 12,13 hektára. Bol vybudovaný s obrovským nasadením pracovných síl, pričom denne pracovalo na jeho výstavbe okolo 300 mužov a 400 žien. |
