|
||||||||||||||||||||||||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||||||||||||||||||||
|
Zvýšenie rentability ťažby a celkový rast prosperity baníctva v Banskej Štiavnici a okolí spôsobil v druhej polovici 18. storočia významný kultúrno-spoločenský, vzdelanostný a sociálny rozvoj mesta. Pribudli nové stavebné dominanty, v jeho centre boli prestavené ďalšie meštianske domy, úspešne sa rozvíjali kultúrne a vzdelávacie aktivity. Veľký význam pre Banskú Štiavnicu a celý región malo rozhodnutie panovníčky Márie Terézie z 13. decembra 1762 o zriadení Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Dvorská komora vo Viedni sa zhodla v názore, že pre štúdium banských vied by mala byť zriadená len jedna banícka akadémia pre všetky krajiny monarchie, a to so sídlom v Banskej Štiavnici. V dôvodovej správe sa uvádza, že toto mesto bolo vybrané za sídlo akadémie preto, „... lebo má k dispozícii úplné banské, stupové, hutnícke, pohonné a skúšobnícke zariadenia a popri nich aj ohňové, vodné a vzduchové stroje, čerpacie zariadenia s kývavým pákovým pohybom, ktoré v iných banských lokalitách chýbajú. Na týchto zariadeniach môže profesor predvádzať svoje technické prednášky a poslucháči si môžu najrýchlejšie overiť svoje teoretické vedomosti“. Prvá prednáška na tejto vysokej škole odznela v Krecsmáryovskom dome 18. septembra 1764 a vypočulo si ju viac ako 40 poslucháčov. Predniesol ju francúzsky profesor M. K. Jacquin. V roku 1807 bol pri Baníckej akadémii rozhodnutím cisára Františka I. zriadený i samostatný Lesnícky ústav, ktorý začal svoje účinkovanie prednáškou profesora H. D. Wilckensa v Žemberovskom dome. V roku 1848 po viacerých reorganizáciách dostala škola názov Banícka a lesnícka akadémia. Banícka akadémia v Banskej Štiavnici je považovaná za prvú vysokú školu technického charakteru na svete. V meste pôsobila 155 rokov a počas svojej existencie vychovala tisícky prvotriednych odborníkov z oblasti baníctva, hutníctva, úpravníctva, lesníctva a prírodných vied. Dobré meno tejto školy šírili jej absolventi takmer celé dve storočia, pričom pôsobili v najvýznamnejších baniach Európy a sveta. Konjunktúra banskej činnosti v druhej polovici 18. storočia významne poznamenala i stavebný rozvoj mesta. Práve toto obdobie dalo Banskej Štiavnici jej charakteristický urbanistický výraz. Zásadne bolo prebudované Námestie sv. Trojice, väčšinu meštianskych domov ich majitelia nadstavili o jedno poschodie alebo zmodernizovali. Do radovej zástavby oproti radnici sa vtesnila novostavba evanjelického kostola, prestavaná bola veža Starého zámku, vyrástol komplex sakrálnych objektov Kalvárie, majstri sochári a kamenári vyhotovili mariánsky a morový stĺp. Najvýznamnejší a historicky najcennejší stavebný komplex mesta predstavuje Námestie sv. Trojice. V strede námestia sa nachádza mohutný morový stĺp, stavebne ukončený v roku 1764. Morový stĺp postavili na základe sľubu vtedajšieho štiavnického richtára ako znak vďaky za utíšenie morovej epidémie zúriacej v rokoch 1710 – 1711, ktorej podľahlo viac ako 6-tisíc obyvateľov mesta. Impozantné súsošie vzniklo podľa stavebných plánov Dionýza Stanettiho. |
