Na súsoší sa nachádzajú sochy siedmich
patrónov, socha Immaculaty obklopená anjelmi a celé dielo je ukončené sochami Svätej Trojice. Súsošie viackrát
opravovali a reštaurovali. Aby sa ochránili pred poveternostnými vplyvmi, boli pôvodné sochy uložené do expozície
na Starom zámku a na súsoší ich nahradili kvalitné kópie. Meštianske domy na Námestí sv. Trojice sa svojím vzhľadom
a umelecko-historickou výzdobou výrazne podieľajú na súčasnom architektonickom výraze historického jadra
Banskej Štiavnice. Sú to stavebné objekty vybudované v minulých stáročiach majiteľmi baní a významnými ťažiarmi.
K osobitným fenoménom týchto objektov patrí ich prepojenie na pôvodné banské diela. V podzemných priestoroch
mnohých pôsobivých renesančných budov sa nachádzajú vstupy napojené na staré banícke štôlne. K meštianskym
domom Námestia sv. Trojice sa viažu i viaceré významné udalosti z histórie Banskej Štiavnice. Objekty Berggerichtu,
Žemberovského a Fritzovho domu slúžili v minulosti pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie. Vo Fritzovom dome
bol dokonca rektorát tejto významnej školy. V Pischlovom dome žila Marína Pischlová, múza Andreja Sládkoviča –
z lásky k nej vzišla jedna z najkrajších ľúbostných básní nielen v slovenskej, ale aj vo svetovej
poézii. Sitnayovský dom je známy svojou akademickou kaviarňou a v roku 1848 tu bola prvýkrát
vztýčená slovenská zástava. Známa tlačiareň, ktorá tlačila knihy a časopisy pre mnohých vydavateľov
v strednej Európe, sídlila v Joergesovom dome. V budove evanjelického lýcea študovali mnohí
národovci a významní spisovatelia. Na čelnej stene budovy sú pamätné tabule Andreja Sládkoviča
a Šándora Petöfiho. Výnimočným architektonickým celkom mesta je i komplex sakrálnych stavieb postavených
v rokoch 1744 – 1751 na strmých svahoch vrchu Scharfenberg. Prevažná väčšina objektov vznikla vďaka darom banských
podnikateľov, obchodníkov, remeselníkov a zámožných rodín mesta. Rodové, stavové a cechové erby darcov
sa nachádzajú na čelných stenách kaplniek. Celý komplex pôvodne tvorili tri nástupné kaplnky, štrnásť kaplnkových
staníc, tri väčšie stavby, dva kostoly a kríž s kamennou plastikou Panny Márie Sedembolestnej. V strede dolného dvojvežového
kostola stojí kaplnka s barokovým oltárom a obrazom Poslednej večere. V pravej veži je oltár Božského srdca
s jaskyňou a sochou Márie Magdalény, v ľavej veži sa nachádza oltár piety. Sväté schody štiavnickej kalvárie sú napodobneninou
rímskych Svätých schodov. 33 schodov pripomína roky života Ježiša Krista, pričom pod každým schodom
bola uschovaná relikvia niektorého svätca. Stavba graduje dvojvežovým kostolom s trojicou krížov Ježiša Krista
a lotrov. Pod krížmi je postava Panny Márie, Márie Magdalény a apoštola Jána. Za kostolom sa nachádza Boží hrob.