|
||||||||||||||||||||||||||
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
||||||||||||||||||||
|
Komplex banskoštiavnickej kalvárie patrí k dominantným stavbám mesta. Bol viackrát opravovaný a reštaurovaný. Rozsiahle rekonštrukčné práce tu vykonal koncom 19. storočia architekt Viliam Grossmann a rezbár Jozef Kraus. K rozsiahlym opravám sa pristúpilo aj v 80. rokoch minulého storočia. Na prelome 19. a 20. storočia bol pre potreby Banskej akadémie postavený komplex stavieb nachádzajúci sa v priam exotickom prostredí Botanickej záhrady. Jej celková plocha v súčasnosti je 3,55 hektára a možno tu uvidieť 220 druhov drevín, medzi ktorými dominuje viac jedincov sekvojovca mamutieho. K najvýznamnejším architektonickým skvostom okolia Banskej Štiavnice patrí nesporne barokový kaštieľ v blízkom Svätom Antone. Postavili ho v rokoch 1744 – 1751. Je to jednoposchodová stavba s uzavretým dvorom, hlavné schodisko zdobia kamenné plastiky a na strope sa nachádza maľba štyroch postáv znázorňujúcich ročné obdobia. Chodby kaštieľa lemujú poľovnícke trofeje a veduty významných miest sveta a Európy. K honosným izbám patrí čínsky salón vyzdobený vyšívanými hodvábnymi tapetami, sieň dôstojníkov Koháryho jazdeckého pluku, cisársky salón s ručne maľovanými textilnými tapetami a mnohé ďalšie miestnosti zariadené pôvodným nábytkom a dobovými predmetmi. Ku kaštieľu patrí tiež rozsiahly park s plochou viac ako 5 hektárov s pôvodnými listnatými a ihličnatými drevinami. Pozornosť si zaslúžia aj technické pamiatky v Štiavnických Baniach, kde sa nachádza nielen najzachovalejšia časť vodohospodárskeho systému, ale i viacero vchodov do známych štôlní, ktoré značne prispeli k sláve banskoštiavnického baníctva. Z tunajších technických pamiatok prednosť určite patrí Hornej Bieberovej štôlni, ktorú vďaka množstvu vydaného bohatstva v podobe zlatonosnej a striebronosnej rudy nazývajú Matkou baní. Mnohé významné pamiatky súvisiace so slávnou históriu banskoštiavnického baníctva možno nájsť i v Banskej Belej, Banskom Studenci a predovšetkým v blízkej horskej obci Hodruša-Hámre. Dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Banskej Štiavnice a okolia je i duchovná kultúra uchovaná v podobe baníckych a akademických tradícií. K tým najvýznamnejším patrí predovšetkým Salamandrový sprievod - jeho tradíciu založili banskoštiavnickí akademici. Sprievod v dvojhodinovej skratke predvádza divákom viac ako tisícročnú históriu mesta. Možno v ňom uvidieť viacero zaujímavostí týkajúcich sa dejín mesta a jeho obyvateľov: objavenie „drahokovných“ rúd pastierom, príhody z akademického života, postavu štiavnického baníka Náca a aj štiavnickú Anču – vláčik kedysi prevážajúci obyvateľov Banskej Štiavnice do Hronskej Dúbravy. K baníckym tradíciám patria i pôvodné banícke piesne, banícke vtipy a štiavnické nárečie. O ich zachovávanie sa stará predovšetkým Banskoštiavnicko-hodrušský banícky spolok, ktorý pri príležitosti sviatku baníkov každoročne organizuje slávnostný „šachtag“. |
