Slovensko v klenotnici Unesco- Spišské Podhradie

Spišský hrad a pamiatky jeho okolia nie je jedným celkom. Tvorí ho mestečko Spišské Podhradie, jeho mestská časť Spišská Kapitula, nad nimi dominujúci Spišský hrad a malý stredoveký kostolík v neďalekej obci Žehra. Všetky tieto lokality ležia v srdci multietnického regiónu Slovenska, vyznačujúceho sa mimoriadnou koncentráciou, ale aj kvalitou pamiatok najmä z obdobia gotiky. Ich historicko-architektonickú krásu znásobuje pestrosť a nádhera prírody, do ktorej ich človek zasadil.

Spišský hrad

Návštevník, ktorý prechádza cez Branisko do Spiša, môže v niektoré septembrové rána zazrieť neuveriteľný obraz, akoby rozprávkovú krajinu. Celú dolinu prikrývajú mraky, pripomínajúce biele more. Z nich vyčnieva tajomný ostrov Spišského hradu osvetlený lúčmi vychádzajúceho slnka, s reťazou Vysokých Tatier na obzore. Mohutný hradný komplex dominuje celej krajine aj preto, lebo v stredoveku strážil križovatku frekventovaných európskych obchodných ciest. Zaručoval ich bezpečnosť a sídlil v ňom aj najvyšší funkcionár Spiša, hlavný župan. Kvôli svojej rozlohe (4,15 ha) je považovaný za najväčší hrad strednej Európy, mohutnosťou pripomína silné hrady križiakov. Hradný vrch osídlil človek už v mladšej dobe kamennej, ale najmä v prvých dvoch storočiach po Kr. bolo na jeho mieste masívne, valmi opevnené keltské sídlisko. Kelti tu pravdepodobne razili aj mince, biateky spišského typu. Po ich odchode ostal kopec pustý. Až po pričlenení severného Slovenska k Uhorsku koncom 11. storočia sa začínajú dejiny samotného hradu. Najprv tu stála mohutná obytná veža, chránená hradbou. Tá sa možno ešte v 12. storočí zrútila a na jej mieste postavili v prvej polovici 13. storočia dnešnú vežu – donžon. V jeho susedstve, na vysunutom mieste travertínovej skaly, vyrástol románsky palác. Hlavice stĺpikov zdvojených okien sa veľmi podobajú na románske hlavice v katedrále sv. Martina. Dá sa predpokladať, že tu pracovali tí istí stavitelia. Do areálu, opevneného hradbou, sa vchádzalo románskou bránou. Po tatárskom vpáde, ktorému hrad odolal, pribudlo prvé predhradie – postavil ho spišský prepošt. Začiatkom 13. storočia na hrade sídlil syn Ondreja II. Koloman, neskôr kráľovná Alžbeta. Už vtedy sa o hrad viedli boje. Okolo polovice 14. storočia bolo postavené druhé predhradie. Hrad bol kráľovský a sídlili na ňom spišskí župani s dvorom a posádkou. Zložité politické pomery v 15. storočí však zapríčinili, že hrad takmer zdvojnásobil svoju plochu. Keď v roku 1437 zomrel uhorský kráľ Albrecht Habsburský, jeho vdova Alžbeta, dcéra cisára Žigmunda, čakala dieťa.