1 2 3 4 5 6 7

Kostol Svätého Ducha v Žehre

Kostolík sa nachádza v obci so zvláštnym menom: Žehra. Meno slovanské, ktoré prevzali aj Maďari: Zsigra. To „g“ v mene znamená, že obec jestvovala už pred rokom 1200, pretože v tom období sa v slovenčine menilo „g“ na „h“. Kým Maďari prevzali staré „g“, toto sa u Slovákov zmenilo na „h“. Názov azda možno odvodiť od slova „žeh“, to znamená spaľovanie (mŕtvol). Slovania, bývajúci na neďalekom vrchu Dreveník (dnes je to prírodná rezervácia so vzácnymi druhmi fauny a flóry), tu mohli mať svoje kultové miesto. Existuje len málo stredovekých kostolov, o ktorých presne vieme, kedy boli postavené. Medzi ne patrí kostolík v Žehre. Jeho stavba je písomne datovaná do rokov 1245 – 1275. Jeden zamurovaný portál kostola dokazuje, že kostol začali stavať v románskom slohu, ale dokončili ho v slohu gotickom. Je teda postavený v slohu, ktorý nazývame prechodným. Keď vojdeme do kostola, zbadáme uprostred lode stĺp rozdeľujúci pôvodne jedinú loď na dve. Ide teda o dvojloďový kostol. Pôvodne len jedna nedelená loď bola ukončená dreveným kazetovým stropom. Keďže kostoly svojho času slúžili aj ako depozitár pre cenné veci obyvateľov, bolo treba loď opatriť klenbou, aby prípadný požiar nezničil tam uložené cenné veci. A tak okolo roku 1380 museli kvôli zachyteniu klenby postaviť stredný stĺp. Hodnota unikátneho kostolíka však nespočíva len v jeho architektúre. Takmer celý je zvnútra pomaľovaný freskami. Najstaršie sú z 13. storočia a nachádzajú sa na uvedenom zamurovanom portáli. Do toho obdobia patria aj konsekračné kríže. Pozornosť však púta najmä výzdoba svätyne, lebo pripomína staré byzantské kostoly. Medzi románskymi rebrami vidno štyri výjavy: Kristus Pantokrátor, oproti Bohorodička, sprava Abrahámovo lono a najzaujímavejšie je zobrazenie Najsvätejšej Trojice vľavo – ako muža s tromi hlavami. Výjavy pochádzajú z prvej polovice 14. storočia podobne ako fresky na stenách svätyne, usporiadané do troch radov. Vo vrchnom je mariologický cyklus, pozostávajúci z Korunovania Panny Márie a Zvestovania, za nimi sú patróni svätý Kozma a Damián, ochraňujúci ľud pred morovou epidémiou. Pašiový cyklus v strednom rade sa začína Poslednou večerou, na ktorej sa, a to je unikátne, zúčastňuje aj svätý Pavol. Nasledujú scény: Judášov bozk, Kristus pred Pilátom, Bičovanie až po Ukrižovanie a Snímanie z kríža. Spodný rad tvorí ozdobný záves. Zo spôsobu vyhotovenia fresiek sa dá usúdiť, že ich autor pochádzal z talianskeho prostredia, ale poznal aj byzantské umenie. Víťazný oblúk má v medailónoch zobrazených prorokov, po bokoch uhorských kráľov svätého Štefana a Ladislava. Zo strany lode nad tým všetkým tróni výjav Posledného súdu. Tromi radmi fresiek z 15. storočia je pomaľovaná i južná stena lode. Vrchný cyklus je opäť mariologický: Smrť a Korunovanie Panny Márie.

  >>>